Na smrť pozvaní
Keď deň sa skončí, spia známi aj neznámi,
ostanú pri mne, len čierne havrany.
Všade je ticho, počuť len ich hlas
a pod ich krídlami, ubieha mi čas.
Smútok, strach, beznádej, to všetko spolu,
s mojimi spomienkami ubieha dolu.
V hlbokej priepasti, vo vlnách zúfalstva,
plavím sa pomaly, s pocitom nešťastia.
Už je tu koniec, čo bude s havranmi,
s jedinými blízkimi, čo boli na smrť pozvaní?
V slzách opúšťam ich, aj tento svet,
za bránou smrti som, už ma viac niet.